Citrónovníkovec trojlistý - Poncirus trifoliata (vonku rastúci citrus + vhodný aj na živý plot)

Výška dodanej rastlinky bez kvetináča je cca 20cm. Aktuálny stav na titulnej fotke.

• je to veľmi nápadný atraktívny dekoratívny strom
• kvety má bielo – ružovkasté s krásnou jemnou vôňov a na jeseň žlto žiarivé plody
• je mrazuvzdorný (do -27℃), subtropický opadavý ker, alebo nízky strom.
• so svojou mrazuvzdornosťou je to jediný zástupca "citrusov" schopný prežiť aj voľné pestovanie v našich podmienkach. 
• pestuje sa ako okrasný ker, resp. živý plot.
• vhodný aj ako bonsaj
• dorastá do výšky 3 až 4m - má pomalší rast preto ho netreba často strihať
• plody sú spočiatku zelené, po dozretí voňavé, jasno žlté 3 - 5 cm v priemere
• dužina je horko - kyslá, s veľkým počtom semien – plody sú jedlé (najčastejšie používané kôly veľkému počtu semien napr. na dochutenie čaju)
• má viac vitamínu C ako bežný citrón
• nie je náročný na pôdne podmienky
• miluje slnko
• má tŕne
• zálievka - stredná
• rozmnožuje sa semenami

Citronovníkovec trojlistý je jediný zástupca rodiny citrusov, ktorý u nás prežíva zimné mrazy. Je to elegantý opadavý okrúhly až kužeľovitý ker alebo malý strom s pevnými zelenými konárikmi s dlhými úzkymi tŕňami. Má tmavozelené trojpočetné listy a aj vďaka tomu vydrží do -27℃ a na jar vytvára voňavé biele kvety so 4 až 5 lupienkami v čase, keď ešte naše stromy nekvitnú. Aj keď citrónovníkovec kvitne ako prvý, rodí ako posledný. Po citróny netreba chodiť na rebrík, padajú samy, keď príde ich čas. Kvety na ňom často kvitnú opäť na jeseň. Má plody podobné tvarom pomaranču a široké asi 2-3 cm. Obsahujú množstvo semien a trochu šťavy, ktorá má trpkú citrusovú chuť. Aj v období, keď už žiadne iné ovocia v záhradách nevidno, citrónovníkovec svieti zďaleka. Vďaka svojim tŕňom sa používa aj na výsadbu veľmi účinných ochranných živých plotov alebo bariér, ktoré sa časom stávajú nepreniknuteľnými. V zime zaujme neobyčajnou štruktúrou svojich tŕnistých konárov. Uprednostňuje stanovište na priamom slnku a po zakorenení dobre rastie aj na suchších pôdach. V chladnejších podmienkach by sa mohol stať obeťou mrazu. Nestrihaný v dospelosti dorastá do maximálnej výšky 3-4m a šírky 2-3m. Používa sa aj na vrúbľovanie citrusov ako podpník. V Ázijských krajinách sa niekedy používajú listy ako korenie. Je vhodný aj na pestovanie bonsajov vo vonkajších ale aj bytových podmienkach kde v zime je lepšie ak ho umiestnime do chladnejšej miestnosti (+5 až +15℃.)

Pestovanie

Hoci citrónovníkovec odoláva teplotám až do -27 °C, odporúča sa ho vysadiť na slnečné, chránené stanovište, napríklad pri dome na južnej strane. Vyžaduje výživnú záhradnú zeminu, ktorá by mala byť mierne kyslá, preto je vhodné do nej pridať rašelinu. Pôda by nemala byť premokrená ani kamenistá. Na začíatku pri vysadení vonku treba menšie rastlinky chrániť tak 2-3 roky proti mrazu zakrytím jemnou textíliou. V porovnaní s inými citrusmi je citlivejší na zvýšený obsah vápnika a solí, najmä chloridov. Treba na to pamätať pri prihnojovaní, aby nedochádzalo k chloróze listov. Z citrónovníkovca si dokonca môžete vypestovať nepreniknuteľný živý plot. Rezať ho netreba iba ak chceme krajšie rozkonárenie. Rozmnožiť si ho môžete koreňovými odrezkami odobratými v jarnom období alebo semenami.

História poncirusu trifoliáta

Citronovníkovec trifoliáta pochádza zo severnej Číny, kde je jeho pestovanie rozšírené a rastie tam už tisícroročia. Prvý známy opis citrónovníkovca a jeho použitia ako podpníka je v knihe Han Yen-chih's Chü Lu napísanej v roku 1178 (1923 bola preložená do angličtiny). Neskôr, niekedy okolo 8 storočia nášho letopočtu sa dostal aj do Japonska a Európy, kde sa pestuje dodnes ako liečivá a okrasná rastlina. 
Linnaeus začlenil trifoliátu do rodu citrus. Rod poncirus bol vytvorený Rafinesquerom v roku 1815. Jeho postavenie ako člena samostatného rodu bolo potvrdené Swingleom po viac ako 100 rokoch. V dnešnej dobe bol poncirus trifoliáta znova zaradený do rodu citrus. (keďže podľa Tokijského kódexu z roku 1994 je najstaršie vedecké zaradenie platné)